Používáme cookies.
Souhlasím

Ako loví na Slovensku česká private equity jednotka

< Zpět na výpis článků
ako-lovi-na-slovensku-ceska-private-equity-jednotka

Trend
16.01.2019
Ivan Haluza

Väčšie private equity skupiny, ktoré by ponúkali menším investorom i dôchodkovým fondom zhodnotenie financií cez vstupy do domácich podnikov, v našej ekonomike viac-menej chýbajú. Väčšie domáce investičné skupiny, akými sú Penta či J&T, pracujú hlavne s vlastnými peniazmi či financiami klientov svojich privátnych bánk. Ak chce našinec či dôchodkový fond investovať do private equity fondov s vopred určenou dobou návratnosti, musí hľadať za hranicami. Domáca ekonomika tak prichádza o nemalé zdroje. Dieru na našom trhu však využívajú private equity zo susedných krajín vrátane najväčšej českej private equity spoločnosti Jet Investment. Jeden z jej štyroch partnerov Marek Malík hovorí pre TREND o tom, ako chcú získavať slovenských investorov, aj o tom, ako u nás zverené zdroje aj spätne investovať.

 

Pre svoje investičné fondy získavate už dlhšie prostriedky od českých investorov. Prečo ste vlani oslovili s novým fondom Jet 2 aj slovenských investorov? Je za tým aj absencia tunajšej konkurencie?

Hlavným dôvodom je, že nielen fond Jet 2, ale i Jet 1, s ktorým sme oslovili investorov už v roku 2015, je ukotvený okrem Česka aj v okolitých krajinách. Na Slovensku si hľadáme nielen zaujímavé investičné príležitosti, ale aj investorov. Naozaj tu vidíme voľnejší priestor. Nejaké fondy síce vznikli aj na Slovensku, no sú menšie a stoja aj na menšom počte klientov, ako máme my. My sme do Jet 1 získali od 111 klientov celkovo 3,3 miliardy korún, teda asi 130 miliónov eur. Do Jet 2 sme získali až štyri miliardy korún, vyše 155 miliónov eur od 160 klientov.

Prečo na Slovensku chýbajú silnejší fondoví manažéri?

Nielen na Slovensku, ale aj v Česku sú private equity menej rozvinuté hlavne preto, že sme malé trhy, na ktorých je i menej majetnejších investorov. Sami uvažujeme, že náš tretí fond Jet 3 založíme v Holandsku či Luxembursku. Už dnes významný podiel našich klientov tvoria investori zo západoeurópskych krajín. Dosť dôverujú českému i slovenskému trhu. Zo Západu do našich fondov investujú hlavne banky, poisťovne či rodinné fondy. Z Česka a zo Slovenska máme vo fondoch zasa najmä individuálnych investorov. Objem kapitálu by však mal rásť aj v domácich private equity fondoch. Nové veľmi pribúdať nebudú, no prostriedky v správe tých existujúcich, českých či slovenských, pôjdu hore. Porastie počet solventnejších Čechov i Slovákov.

 

Debaty s klientmi

Z akých sfér sú najčastejšie vaši individuálni klienti?

Sú to najmä úspešní podnikatelia s prebytočným kapitálom, chcú diverzifikovať aktivity. Sú to ľudia, ktorí rozumejú biznisu, a preto si navzájom dobre rozumieme.

Aká je minimálna investícia do vašich fondov?

Do Jet 1 museli klienti vložiť aspoň päť miliónov korún. Teda necelých 200-tisíc eur. V Jet 2 sme minimálny vklad zvýšili na dvojnásobok. Priemerná investícia do našich fondov je skoro 800-tisíc eur. Cez fond menších investorov, o ktorý sa stará náš externý obchodný partner, môžu do našich fondov investovať aj menší investori, čo majú k dispozícii aspoň milión korún. Teda necelých 40-tisíc eur. My však komunikujeme priamo iba s väčšími klientmi.

Ako často informujete klientov o vývoji vo firmách, ktoré ste kúpili do fondu?

Informácie dostávajú raz za kvartál. Raz ročne sa s nimi stretávame aj osobne na neformálnejšej úrovni.

Čo ak sa nejakej odkúpenej firme nedarí? Domáhajú sa klienti informácií ihneď?

Nám zatiaľ, našťastie, žiadna firma nepadala, a tak sa operatívne klienti informácií nikdy nedomáhali. Podnikanie je aj o riziku, no my sme ešte nemali ani jeden krach.

 

Referencie z reštrukturalizácií

Vďaka čomu ste dnes najsilnejšou českou private eguity skupinou?

Klientov sme asi presvedčili našou úspešnou históriou z oblasti ozdravovania priemyselných podnikov. Jet Investment dve desaťročia investoval peniaze partnerov a spolupracujúcich investorov do reštrukturalizácií priemyslu. Najmä strojárskych firiem. Širšie skupiny investorov sme začali cez private equity fondy oslovovať pred piatimi rokmi. Pred klientov sme nepredstúpili ako noví finančníci, ale ako priemyselníci s jasnou históriou.

Aká je vaša história?

Dodnes sme investovali a ozdravili 25 podnikov. Nikde sme neboli len ako finanční spoluinvestori. Všade preberáme aj riadenie, nad podnikmi a kapitálom našich fondov máme plnú moc. Nie sme na trhu sami, sú tu aj iné české private equity fondy ako Arx Equity Partners či Genesis Capital, no tí ostatní sú najmä finančníci. My sa cítime viac ako ľudia z priemyslu a špecialisti na ozdravovanie firiem.

Ako vám ide oslovovanie slovenských investorov?

Do oboch našich fondov slovenskí klienti investovali päť až desať percent ich kapitálu.

Na Slovensku ste doteraz zrealizovali iba jednu a aj to nepriamu investíciu. Senického výrobcu syntetických vlákien do kordov pneumatík Slovkord ste získali spolu s veľkým moravským výrobcom kordov Kordárna. V akej kondícii prechádzala Kordárna i Slovkord na nových majiteľov z thajskej Indoramy, ktorej ste túto skupinu predali len vlani?

Nový investor senické výroby prevzal nielen so stovkou zamestnancov, ale i zmodernizovanými prevádzkami. To isté platí aj o firme Kordárna, ktorá na Thajčanov prešla s 800 ľuďmi. Po nástupe finančnej krízy sme ju preberali v insolvencii a na pokraji krachu. V Senici sme našli iba starú halu a novú rozostavanú fabriku. Všetko sme zefektívnili a dokončili sme aj rozostavaný závod. Do senických výrob od nás išlo vyše osem miliónov eur. Navyše do rozsiahleho areálu bývalého Slovkordu sme prilákali aj iné priemyselné podniky. Nielen Slovkord, ale aj Kordárna je pre nás veľmi úspešný príbeh.

 

Nové slovenské vízie

Bude Jet 2 investovať aj do slovenských podnikov?

Na Slovensku nás zaujíma veľa podnikov. Chceme tu investovať takisto ako aj v Česku, Poľsku, Nemecku a Rakúsku, lebo práve odtiaľ už máme skúsenosti.

V private equity brandži sa Jet presadil vďaka skúsenostiam z ozdravovania podnikov

Máte na Slovensku pred sebou nejakú novú akvizíciu?

Už teraz sa pozeráme na dva slovenské podniky. Kúpiť by sme ich mohli v tomto roku. Všetky zdroje z nového fondu totiž chceme mať zainvestované do dvoch, najviac troch rokov.

Môžete konkretizovať sektory?

Nie. Mohlo by to veľa povedať.

Je plánované investovanie na Slovensku súčasťou kampane, aby ste využili lokálpatriotizmus Slovákov k vlastnej ekonomike?

Ono to tak nefunguje, že investujete iba tam a tam, investície musia byť naozaj výhodné. Ak fond získa firmu, čo dobre zhodnocuje vložené zdroje, klienti neriešia, kde tá firma je. V každom prípade sa aktívne pohybujeme aj po Slovensku. Uvidíme. Možno tu získame viac firiem. Alebo žiadnu. Už v minulosti sme sa uchádzali o viaceré z oblastí elektrotechniky, automotive či technického textilu, no napokon sa nič z toho nevydarilo. Teraz to však vyzerá sľubne.

Ako máte nastavené parametre pre veľkosť firmy, ktorú ste ochotní kúpiť?

Náš kapitál investovaný do jedného projektu môže byť 20 až 60 miliónov eur. Neorientujeme sa na príliš malé ani príliš veľké firmy.

 

Odvetvia bez štátnych barličiek

Aké odvetvia sú pre vás najzaujímavejšie?

Určite to, čo poznáme najlepšie. Strojárstvo a automotive. Hoci v automotive chceme rásť menej ako doteraz. Chceme pestrejšie a bezpečnejšie portfólio. Preto nás veľmi zaujíma aj strojárstvo zamerané na letectvo a železničnú dopravu. Tak ako doteraz sa budeme zaujímať aj o kompozitné materiály. K našej českej firme z tejto oblasti Benet Automotive chceme prikúpiť ďalšie. Celkovo nás lákajú unikátnejšie produkty. Pozeráme sa po podnikoch na špeciálne zliatiny či chemické špeciality. Záujem máme aj o alternatívne energie.

O aké oblasti alternatívnej energetiky máte primárne záujem?

O zariadenia na výrobu obnoviteľných zdrojov energií. Slnečné elektrárne do toho však nepočítame. Celkovo nechceme byť v biznisoch závislých od dotácií. Žiadne štátne podpory sme nikdy nečerpali s výnimkou výstavby nového drevárskeho kombinátu pod krídlami našej bývalej českej lesnícko-drevárskej skupiny Less & Timber. V zelenej energetike najperspektívnejšie vidíme hydroelektrárne. Majú najkratšie doby návratnosti.

Ako znejú najlepšie rady pre dobrú kúpu podniku?

Pri kúpe si musí investor urobiť čo najdôkladnejšie analýzu rizík. Treba mať tiež víziu, ako chce firmu posúvať ďalej. No kľúčové je dobré manažovanie získanej firmy. Vízie sa musia premeniť na realitu.

Čo radíte pri exite?

Predávať treba iba firmu s dobrým výkonom. Tiež je dobré, ak odchádzajúci majiteľ nechá investorovi priestor na ďalší rast. Podnik by mohol mať pripravené už nové výroby.

 

Západné skúsenosti k dobru

V čom sa líši český a slovenský biznis od Nemecka a Rakúska, kde pôsobíte cez strojársku skupinu Hoeckle?

Manažéri sú všade rovnako schopní. Tí naši sú dokonca ešte lepší ako tí zo Západu, lebo majú chuť veľa pracovať. Nie sme na tom ešte tak dobre ako Západ, a preto sa viac usilujeme. Tešiť sa môžeme aj z toho, aké tu máme zákonníky práce. Na Západe sú také široké sociálne istoty, že sa tam podniká ťažko. Rozdiel je i v tom, že západoeurópske krajiny sú od nás oveľa ďalej v robotizácii i automatizácii priemyslu. Viac robotov príde aj sem, lebo aj tu sú zamestnanci čoraz drahší. Automatizácia a robotizácia je veľkou témou aj v našich podnikoch. Aj keď na to, aby sa roboty vyplatili, treba mať veľký objem zákaziek.

Ako hodnotíte trh s firmami? Sme na vrchole a padne to?

Či padneme, je podľa mňa otázne, lebo na rozdiel od situácie spred desiatich rokov sú banky dnes v poriadku. Za posledný rok však na svetovom trhu fúzií a akvizícií aktivity poklesli, ceny firiem sú vysoko a zhodnotenie investičných fondov klesá. Istá korekcia cien obchodov by trhu prospela. Ale platí, že debaty o drahých firmách sú vždy dosť relatívne.

Prečo?

To, aká je cena, závisí od toho, čo s firmou vie nový investor robiť ďalej. Nejaká firma mohla byť kúpená lacno, no ak ju nový majiteľ nevie posúvať vpred, tak bola drahá. To isté len naopak platí aj o drahej firme s pokrokovým investorom. Ak ju vie zhodnocovať, drahá nebola.

Klienti sa musia zaujímať nielen o históriu fondu, ale aj jeho majiteľov

Pred letom ste odhadli, že Jet 2 by mohol mať na základe výsledkov výnos 13 percent ročne. Stále to tak vychádza?

Stále to vieme dosiahnuť, lebo pri odhadoch sme išli pod úrovne našej doterajšej výkonnosti. V minulých rokoch sme sa vedeli dostať aj na zhodnotenie vyše 25 percent ročne. Garantované vo fondoch, samozrejme, nič nie je. Vždy hovoríme, že minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich.

 

Všetko má limity

Ako sú reálne chránené investície investorov v private equite fondoch pred prípadnými podvodmi a spreneverami?

Všetky private equity spoločnosti musia byť licencované národnými bankami a sú aj povinne pravidelne auditované. Pre každého potenciálneho investora by malo byť kľúčové to, akú má podnikateľskú históriu nielen samotná private equity skupina, ale aj jej majitelia. Všetko musí byť transparentné. Naša vlastnícka štruktúra je veľmi jasná. Rozhodujúci vlastník i zakladateľ Jet Investment Igor Fait ovláda 70 percent firmy. Ja, Lubor Turza a Libor Šparlinek máme po desať percent akcií.

V čom sú private equity investori najviac limitovaní? Môžu vo svojich firmách robiť aj drahý vývoj, keď má fond vopred danú životnosť a musí sa otvoriť a rozpredať.

Limituje nás termín otvorenia fondu. Jet 2 je napríklad nastavený na otvorenie o osem až desať rokov a takýto čas je krátky na nájdenie novinky vo vývoji. Nemôžeme a ani neinvestujeme do nejakého prevratného výskumu. No na druhej strane, naše doterajšie výsledky ukazujú, že za päť či šesť rokov vieme zásadne otočiť predtým problémovú firmu jej zefektívnením i zmodernizovaním. Navyše, keď vieme, kedy musíme naše firmy predať, sú v tom aj výhody.

Aké?

Sme viac motivovaní zlepšiť naše podniky čo najskôr. Nič neodkladáme a pracujeme veľmi rýchlo.

Špecializujete sa aj na problémové podniky. Ako to dokážete spájať s kupovaním a ozdravovaním firiem?

Predovšetkým hľadáme do firmy komplexných ľudí, čo zvládajú obe odbornosti. U nás to nebeží tak, že niekto firmy vyhľadáva a kupuje a niekto iný ich zasa neskôr prevádzkuje. Ten istý manažér celý biznis riadi od kúpy až po zlepšenie.

 

Marek Malík (43)

je absolventom brnianskeho Vysokého učenia technického i Nottingham Trent University. Po štúdiách pracoval pre Bank Austria Creditanstalt i Deutsche Bank v Prahe a Londýne, kde obchodoval na finančných trhoch strednej a východnej Európy. V Jet Investment je od roku 2010. Ako jeden z jej štyroch partnerov je zodpovedný za vyhľadávanie i riadenie investičných projektov.

 

Špecialisti na krachujúce fabriky

Jet Investment založil už v polovici 90. rokov brniansky rodák Igor Fait. Po vysokoškolských štúdiách ekonómie pracoval ako hlavný ekonóm brnianskych veľtrhov a neskôr mal aj vlastného obchodníka s cennými papiermi. S Jet Investment sa od začiatku zameral na ozdravovanie problémových firiem. Začínal s podnikmi zberných surovín, no jeho doménou sa stalo hlavne strojárstvo. Najväčšie obchody napokon zrealizoval v iných sektoroch. Firmami, na ktorých skupina zarobila najviac, boli česká lesnícko-drevárska skupina Less & Timber a moravská skupina na výrobu kordov do pneumatík Kordárna. Tá mala dve dcéry aj na Slovensku – v senickom Slovkorde produkciu syntetických vlákien do kordov a v nitrianskom Texiplaste georohože pod cesty i železnice. Dnes už firmy skupina neovláda.

Aktuálne medzi jej kľúčové podniky patrí štvorica českých firiem – kladianske Strojírny Poldi zamerané na hriadele a ojnice do automobilov, výrobca dielcov pre železnice MSV Metal Studénka, producent výmenníkov tepla PBS Industry a tiež výrobca kompozitných dielcov Benet Automotive. Cez následné akvizície niektorých z týchto podnikov je Jet aktívny už aj v cudzine. Strojírny Poldi majú napríklad sesterské strojárne Hoeckle v Nemecku i Rakúsku. Železničná firma skupiny má zasa sesterský podnik Kuźnia Ostrów Wielkopolski v Poľsku. Predvlani všetky podniky Jetu dosiahli tržby zhruba 350 miliónov eur a ich hrubý zisk EBITDA sa dostal na 30 miliónov eur. Spolu zamestnávali 3 300 ľudí.

Už dlhšie Jet spoluvlastnia aj traja jeho dlhoroční manažéri – Marek Malík, Lubor Turza a Libor Šparlinek. Od zakladateľa získali desaťpercentné podiely. Od roku 2015 skupina nestojí len na peniazoch zakladateľov a niekoľkých blízkych investorov, ale rastie aj cez zakladanie private equity fondov. Do prvých dvoch získala 285 miliónov eur.

Článek na etrend.sk

Sdílet článek na LinkedIn